Sklenené vajíčka predstavujú jednu z najkrajších ukážok ľudového prejavu v sklárskej tvorbe. Najčastejšie vznikali až keď sklári dokončili svoju hlavnú prácu. Následne sa mohli venovať výrobkom podľa ich vlastného vkusu, ako napríklad rozličné ťažítka, či už spomínané sklenené vajíčka, ktoré slúžili prevažne ako dekoračné predmety a predávali sa napríklad na jarmokoch.

Vajíčka vznikali v rozličných farbách, tvaroch a veľkostiach. Väčšie vajíčka, obvykle na nôžkach, alebo zložené z niekoľkých kusov predstavovali vzácnejšie kúsky. Slúžili prevažne ako dekoratívne predmety a mohli byť ideálnym darom pre významnú návštevu. Menšie rôznofarebné vajíčka si našli využitie napríklad aj ako náhrada za klasické kraslice, ktoré sa rozdávali na Veľkú noc. Aj z tohto dôvodu boli obzvlášť populárne v regiónoch so sklárskou históriou, ako napríklad Novohrad.

Spôsobov ako vyhotoviť takéto vajíčko bolo mnoho a pri ich výrobe bolo možné uplatniť takmer všetky zručnosti, ktoré sklári ovládali. Mohli tak naplno využiť svoje umelecké cítenie a preukázať svoju kvalitu. Aj z tohto dôvodu bývali predkladané v hutách ako tzv. majsterštuk, teda majsterský výrobok, ktorým mohol sklár dokázať svoju odbornú zdatnosť na to, aby bol povýšený na úroveň sklárskeho majstra.

Výroba vajíčok ale mohla byť aj dobrým prostriedkom na precvičenie a nadobudnutie základných zručností sklárov pri práci so sklovinou a jej ručným tvarovaním. Na tento účel mohli slúžiť jednoduché vajíčka z čírej, alebo farebnej skloviny, ktoré boli vyrábané naberaním skloviny na píšťalu a vyfúknutím do formy.

Keďže sa jedná o ručnú výrobu predstavuje každý jeden kúsok originál. Aj keď sa samotné tvary výrazne nemenili, o to výraznejšie sa menil ich dekor a veľkosť. Populárnou technikou bola výroba vajíčok z viacerých druhov farebnej skloviny. Na tento spôsob výroby sa využíval tzv. sklársky rubín. Bola to sklenená tyč z farebného skla. Po vyrobení vajíčka sa rozžeravený sklársky rubín priložil na jeho povrch a ťahaním na vajíčku zanechával rozmanité farebné škvrny a tvary. Pri väčších vajíčkach sa využívala technika hutného zdobenia, kedy bolo vajíčko dozdobené nálepmi z číreho, alebo farebného skla, ktoré sa nalepili na povrch vajíčka a následne sa formovali do rozličných podôb. Pri výrobe vajíčok bolo populárne aj využívanie opálového skla. Vajíčka z tohto bieleho neprehľadného skla sa najčastejšie dozdobovali využívaním sklárskeho rubínu. Medzi ďalšie populárne techniky dozdobovania vajíčok patrilo napríklad krakelovanie, brúsenie, rytie, maľovanie, alebo vrstvenie skla.

V rámci úspešného projektu s názvom „Akvizícia historického skla zo zaniknutých sklární stredného Slovenska“ bola podporená Fondom na podporu umenia akvizícia šestnástich rôzne dekorovaných sklenených vajíčok prevažne z 2. polovice 20. storočia, využívaných v novohradských domácnostiach.