Florálny motív v sklárskej výrobe

Mesiac február v sebe ukrýva jeden pomerne neznámy, no o to zaujímavejší deň. Jedná sa o medzinárodný deň kvetinového dizajnu, ktorý pripadá na 28. február. Cieľom tohto dňa je zdôrazniť význam, históriu a umenie kvetinového dizajnu. Vyhlásený bol v roku 1995 na počesť priekopníka kvetinového umenia Carla F. Rittnera, ktorý v roku 1947 založil školu kvetinového dizajnu. Kvetinový dizajn môže mať mnoho podôb. Či už je to majestátna historická záhrada, obyčajná kytica, maľovaný obraz, alebo ľudová výšivka. Svoje pevné miesto si tento motív našiel aj v sklárskej výrobe. V rámci februárového predmetu mesiaca sa teda pozrieme na to, ako je tento motív zastúpený v zbierkach historického skla NMG.

Ako predmet mesiaca sme zvolili nápojovú súpravu na víno, ktorá sa skladá z karafy so zátkou a šiestich pohárov na stopke, zdobených kvetinovým motívom. Karafa je vyrobená z modrého skla. Má vypuklé dienko a bohato tvarovanú stopku. Na stopke sa nachádza valcovité telo, ktorého dno je stupňovito odsadené. Telo karafy prechádza do vysokého zúženého hrdla, ktoré je zakončené okrajom formovaným do výlevného žliabku. Na telo je pripojené oblé ucho. Zátka karafy má kužeľovitý zabrúsený základ a oblé telo. Dekorom karafy je maľovaný motív kvetov – margarét s bielymi lupeňmi a zlatým stredom, ktorý sa nachádza po obvode karafy. Dienko, stopka a horná časť karafy je zlátená.

Poháre sú tiež vyrobené z modrého skla, doplneného zlátením a maľovaním. Rovnako ako karafa majú vypuklé dienko a tvarovanú stopku. Kupa pohárov má stupňovité oblé dno, ktoré prechádza do vyššieho valcovitého tela s rovným okrajom. Telo pohárov je v strede mierne zúžené. Dekorom pohárov je rovnaký maľovaný motív kvetov – margarét. Stopka, dienko a okraj pohára sú zdobené zlátením. Nápojová súprava bola vyrobená v druhej polovici 20. storočia a pochádza zo sklárne v Katarínskej Hute. Skláreň v Katarínskej Hute predstavuje najstaršiu stále fungujúcu skláreň na území Slovenska, pričom svoju výrobu začala už v roku 1841. Jej zakladateľmi boli bratia Kuchynkovci – František, Leopold a Štefan, ktorý ju pomenovali po svojej matke ako huta Katarína.  Postupom času sa vypracovala na úspešnú skláreň, ktorá získala množstvo ocenení. Spomenúť môžeme ocenenie v Segedíne v roku 1876, v Paríži v roku 1878 a v Stoličnom Belehrade v roku 1879. Skláreň sa v roku 1924 osamostatnila od materského závodu v Maďarsku a v roku 1930 bola pretvorená na akciovú spoločnosť s názvom „Ján Kossuch, akciová spoločnosť“. Po druhej svetovej vojne bol závod zaradený pod štátnu správu. Oficiálne tak bola skláreň od 1. januára 1950 začlenená do podniku Stredoslovenské sklárne n.p, ktorý tu mal svoje sídlo. Po páde komunizmu sa stala skláreň Katarínska Huta súčasťou podniku Sklárne Poltár a.s. pretransformovaného na Slovglass a.s. Výrazná zmena prišla ešte v roku 2011, kedy sa novým nájomcom sklárne stáva firma R-Glass, no krátko na to skláreň svoju výrobu zastavuje a obnovená bola až v roku 2015.

Ako bolo v úvode spomenuté, kvetinový motív bol v sklárskej výzdobe veľmi populárny a dal by sa považovať za jeden z najvyužívanejších typov výzdoby. Rôznorodé typy kvetinového motívu nachádzame v rozličných druhoch ozdobných techník. Či už je to maľovanie, rytie, leptanie, brúsenie, alebo nálepy. Na záver tak ešte prostredníctvom fotografií zbierkových predmetov NMG ukážeme niekoľko príkladov kvetinového motívu, vyhotoveného rozličnými ozdobnými technikami.

Zdroje: Hlodák, P., Žilák, J.: Zrod a vývoj slovenského skla : Sklárne stredného Slovenska. Kermat : Kalinovo, 2012, 255s.

Text: Martin Katreniak, historik NMG
Fotografie: Zbierkový fond Novohradského múzea a galérie