Gombík slúži ako pomôcka k zapínaniu odevu, ale aj ako šperk či istý estetický prejav. Zapínanie pomocou gombíka a dierky sa na súčiastkach základného tradičného ľudového odevu – mužskej košeli a ženských rukávcoch objavilo až na prelome 19. a 20. storočia. Dovtedy sa k sebe patriace časti zväzovali párom tkaníc, spínali sponou alebo sa vôbec nezapínali.

Tkanica je úzka textília zhotovená tkaním na doštičke, krosienkach, kartičkách alebo vyrobená továrensky. Tkanice sa uväzovali, upevňovali a zväzovali časti odevu, slúžili ako popruhy na plachty alebo obrusy pri nosení bremien (trak), ako plecnice na koše, prípadne ako ozdoba. Na Slovensku sa tkanicou nazývali aj cigánske tkanice, pretože ich výrobou sa často zaoberali Rómky, hoci ju poznali aj roľnícke ženy. Rómky pri tkaní druhý koniec osnovy zachytili o palec na nohe.

Tkanice sa vyrábali z ručne pradených konopných a ľanových nití, zo zvyškov osnovy alebo starých niteľníc, neskôr aj z farebnej bavlnenej priadze. Výrazom tkanica sa označujú aj rôzne druhy továrenských galantérnych textílií (šnúrky, lemovky a podobne) používaných v ľudovom odeve.

Spony slúžili na spájanie košele na krku alebo na prsiach. V staršom štádiu vývoja mala prstencová spona spínať košeľu, ktorá nemala iné zapínadlo, na krku. Keď spona stratila pôvodný význam a začali sa používať gombíky alebo tkanice, umiestňovala sa spona nižšie, na prsia.

Spona tvorila v období renesancie účelový a dekoratívny prvok šľachtického a meštianskeho odevu. V ľudovom prostredí na Slovensku sa používala pri spínaní a zdobení ženských živôtikov, kabátikov a vrchných častí mužského odevu. Rozpätie hodnoty a kvality spôn bolo široké čo do výberu materiálu – zlato, striebro, mosadz, cín – a náročnosti spracovania od jemných zlatníckych filigránových či liatych prác, cez práce ľudových kovolejárov napodobňujúcich strieborný filigrán, až po sériové bižutérne napodobeniny, ktoré sa kupovali v obchodoch a na trhoch.

Ľudoví výrobcovia ich zhotovovali liatím alebo vysekávaním z mosadze, prípadne drahšieho pakfónu. Formované profilovaním, zdobené razeným alebo rytým dekórom, opatrené príveskami a retiazkami vynikali krásou tvaru. Najdlhšie sa do prvej polovice 20. storočia udržali na odeve pastierov. Okrem produktov ľudových výrobcov sa v niektorých oblastiach Slovenska používali vo funkcii spínadiel aj zlatnícke filigránové alebo liate strieborné šperky.

V priebehu 20. storočia sa na zapínanie začali vo väčšej miere používať gombíky plochých foriem, zhotovených z lacných kovov, perlete, skla a porcelánu, ktoré boli produktmi sériovej výroby.

Gombíky okrem svojej praktickej funkcie, našité vo väčšom počte plnili aj dekoratívnu funkciu. Na súčiastkach vrchného odevu sa zapínanie pomocou gombíka a pútka uplatnilo už v druhej polovici 18. storočia. Gombíky na mentiekach a kabátoch, vestách a živôtikoch boli zo striebra alebo postriebrenej medi. Mali prevažne guľovitú, kupolovitú alebo vretenovitú formu. Ich povrch bol zdobený tepaním alebo granuláciou. Gombíky z filigránu sa začali vo väčšej miere používať až od polovice 19. storočia a vyrábali ich zlatníci. Dali sa prekladať z jednej odevnej súčiastky na druhú a ich súpravy sa dedili ako rodinné šperky. Okrem kovových gombíkov sa používali aj gombíky zhotovené z vlny, hodvábnej alebo kovovej nite. Na zapínanie kožuchov sa používali kožené gombíky.

Výrobou pletených gombíkov a šnúr na odevy šľachty a mešťanov sa zaoberali gombikári. Gombíky vyrábali aj krajčíri, kožušníci, z kovu mosadzníci a zlatníci. Z vlnenej, hodvábnej, kovovej priadze i z ťavej srsti a konského vlásia ich vyrábali aj pozamentári. Okrem týchto gombíkov na uhorský spôsob sa na území Slovenska vyrábali aj gombíky na nemecký spôsob, najmä z rohoviny.

Gombikárstvo sa na Slovensku najviac rozvinulo v 17. storočí, keď vzniklo 44 cechov. V 18. storočí boli jeho najväčšímí strediskami Trenčín, Banská Bystrica a Prievidza, kde pracovalo po 20 až 30 gombikárov. Gombikárstvo začalo zanikať v 19. storočí s rozvojom továrenskej výroby gombíkov.

Ukážka gombíkov zo zbierkového fondu NMG:

Text: Micheala Škodova, etnologička NMG

Foto: Zbierkový fond NMG