Nápojová súprava Zlatá Zuzana

Tento rok uplynie 115 rokov od narodenia Jozefa Staníka, sklárskeho majstra a autora svetoznámej nápojovej súpravy Zlatá Zuzana, známej vďaka legendárnej zlatej guľke, nachádzajúcej sa v stopke pohárov. Aktuálnym predmetom mesiaca si pripomenieme výročie narodenia tejto významnej osobnosti Novohradu. Zo zbierok Novohradského múzea a galérie vyberáme práve nápojovú súpravu Zlatá Zuzana, ktorá preslávila zlatňanskú skláreň nielen v rámci celej Európy, ale aj po celom svete.

J. Staník sa narodil 22. 7. 1908 a k sklárstvu si našiel cestu už ako desaťročný, keď začal vypomáhať v zlatňanskej sklárni. Odtiaľ viedli jeho kroky do Nového Boru, českého mesta známeho najmä vďaka svojej sklárskej tradícii, kde nastúpil do sklárskej školy. Tu nadobudol mnohé remeselné zručnosti, ktoré sa snažil ďalej rozvíjať. Záujem prejavil najmä o rôzne spôsoby tvarovania skla, predovšetkým stopiek. Odtiaľ odišiel do Harrachova, kde začal pracovať v miestnej hute, v ktorej sa vypracoval až na post vedúceho majstra. Vo svojej záľube pokračoval aj po roku 1952, kedy sa vrátil do Zlatna, kde naďalej vyvíjal nové spôsoby tvarovania pohárov.

Jedným z jeho výtvorov bola práve nápojová súprava známa pod názvom „Zlatá Zuzana“, ktorá otvorila novú etapu v dejinách zlatňanskej sklárne. Na tejto súprave začal pracovať už v roku 1954 a o dva roky neskôr, teda v roku 1956, bola jej produkcia oficiálne spustená. Na úspech nemusela dlho čakať. Zlatá Zuzana úspešne reprezentovala slovenské sklárstvo a zlatňanskú skláreň na svetovej výstave v Bruseli v roku 1958. Svetoznámou sa stala najmä vďaka legendárnej zlatej guľke, nachádzajúcej sa v stopke pohárov, nad ktorou si lámali hlavy aj mnohí skúsení sklári. Samotná guľka umiestnená v stopke pohárov vznikala prostredníctvom špeciálnych klieští, skladajúcich sa z troch oproti sebe spojených kusov, ktoré navrhol J. Staník. Tieto kliešte vytvorili v spodnej časti stopky tvar guľôčky, obtekanej sklom z troch strán. Spočiatku bola táto guľôčka číra, no neskôr sa začala zlátiť. Farbila sa tekutým zlatom, ktoré bolo následne vypálené, čím získalo svoj lesk.

Súprava Zlatá Zuzana pozostávala zo šiestich pohárov, ktoré boli dekorované zlatou guľkou v stopke pohára a zláteným obvodovým pásom na okraji kupy. Poháre vznikali na rôzne druhy nápojov od likérov, cez víno, až po rôzne koktaily alebo sekt. Súprava sa vyrábala v rozličných farebných prevedeniach a to v zelenej, modrej, ružovej, fialovej, dymovej a žltej farbe, no produkovala sa aj v čírom prevedení.

Aj keď sa Zlatá Zuzana spája predovšetkým so sklárňou v Zlatne, nebola to jediná skláreň v ktorej sa táto súprava vyrábala. Od roku 1971 sa začala vyrábať aj v ďalších sklárňach národného podniku Stredoslovenské sklárne, a to v Katarínskej Hute a Málinci. Zaujímavosťou je aj to, ako táto súprava získala svoje meno. Spočiatku sa totiž označovala len klasickými výrobnými číslami. Názov získala až neskôr a to podľa manželky zákazníka z Montrealu, ktorý túto súpravu predával v Kanade. Zlatá Zuzana sa vyvážala nielen v rámci celej Európy, ale obzvlášť úspešná bola aj v USA a Kanade. Takýto globálny export bol v podmienkach dobového režimu skutočne jedinečný. V priebehu 50 rokov sa predalo viac ako 5 miliónov kusov tejto súpravy, pričom jej cena sa pohybovala v rozmedzí 800 až 1500 korún. Jej autor J. Staník bol za svoj prínos ako prvý sklár vyznamenaný najvyšším štátnym vyznamenaním – Radom práce. 

Nápojovú súpravu Zlatá Zuzana a jej rôzne prevedenia a alternatívy si môžete prezrieť aj v rámci aktuálnej pop-up výstavy organizovanej vo výstavných priestorov Novohradského múzea a galérie do konca mesiaca júl.

---

Text: Martin Katreniak, historik NMG
Fotografie: Zbierkový fond Novohradského múzea a galérie

Nápojová sada s motívom exotického vtáctva

Mesiac apríl symbolizuje prechod zo studených zimných dní do jarného obdobia. Toto obdobie sa spája s topením snehu, objavujú sa prvé jarné kvety a slnečné lúče sú už o niečo teplejšie. Apríl sprevádza aj ďalší významný fenomén, ktorým je príchod sťahovavých vtákov. Práve v tomto mesiaci k nám prichádza najväčší počet sťahovavých vtákov. Aj z tohto dôvodu bol 1. apríl vyhlásený za medzinárodný deň vtáctva. Korene tejto tradície sa viažu k slovenskému prírodovedcovi Otovi Hermannovi (1835 – 1914), vďaka ktorému bol tento deň vyhlásený už v roku 1900. Pôvodne sa jednalo o deň oslavujúci nielen vtáctvo, ale aj stromy. Dnes sa tento deň zameriava najmä na celkové zvýšenie pozornosti ohľadom nebezpečenstva, ktoré ohrozuje vtáctvo na celom svete a na šírenie povedomia ohľadom straty biodiverzity. V Novohradskom múzeu a galérii si tento deň pripomíname prostredníctvom nášho predmetu mesiaca, ktorým je nápojová súprava, skladajúca sa z džbánu a šiestich pohárov s pestrofarebnými nálepmi exotického vtáctva.

Prezentovaná nápojová sada pochádza zo sklárne v Málinci. Málinec, resp. Málinská dolina ako celok predstavuje územie s bohatou sklárskou históriou. Na začiatku 20. storočia na tomto území pracovali až štyri sklárne. Jednalo sa o skláreň v Samoterči, skláreň v Hámri, skláreň v Dobrom Potoku a skláreň vo Vlčove, no existujú zmienky aj o druhej sklárni v Hámri, teda celkovo tu mohlo pôsobiť až päť sklární.Málinské sklárne sa v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia sústredili najmä na produkciu tabuľového skla. Väčšina z týchto sklární ale mala nešťastný osud a okrem sklárne v Samoterči neprežila obdobie prvej sv. vojny a následnej finančnej krízy ani jedna z nich. Vývoj sklárne v Samoterči bol mierne odlišný od ostatných málinských sklární.  Sústredila sa na produkciu skla pre domácnosti a stolovanie, pričom za svoje výrobky nazbierala množstvo ocenení, napríklad aj na svetovej výstave vo Viedni.  Bolo to práve málinské úžitkové a stolové sklo, ktoré túto skláreň preslávilo. Po problematických 20. rokoch 20. storočia vzniklo v Málinci družstvo, založené robotníkmi sklárne, ktoré prevzalo továreň do nájmu. Bol to tiež začiatok jedného z najúspešnejších období sklárne. Po znárodnení a reorganizácii sa skláreň v Málinci stala v roku 1950 súčasťou národného podniku Stredoslovenské sklárne. Skláreň vyrábala prevažne ručné sodnodraselné sklo, krčmové ciachované sklo a sklo pre domácnosti. Výraznejšia zmena prišla koncom 80. rokov, kedy bola v sklárni zavedená výroba olovnatého krištáľu a pribudla strojová výroba. Skláreň bola z podniku Stredoslovenské sklárne vyčlenená v roku 1994 a nasledovalo obdobie častého striedania majiteľov a neistoty, ktoré vyústilo do zanedbania inovácií a finančných ťažkostí, pre ktoré skláreň v roku 2003 definitívne ukončila výrobu.

Predmet mesiaca marec  predstavuje výrobky z druhej polovice fungovania tejto sklárne. Jedná sa o nápojovú sadu na vodu s motívom exotického vtáctva, ktorú môžeme datovať do rokov 1960 až 1995, teda do obdobia kedy bola skláreň v Málinci súčasťou podniku Stredoslovenské sklárne. Sada sa skladá z džbána a šiestich pohárov na vodu. Džbán bol vyrobený z číreho skla. Má ploché kruhové dno a telo hruškovitého tvaru. Okraj džbána je mierne rozšírený a tvarovaný do výlevného žliabku. Na telo džbána je pripojená oblá, tvarovaná, stočená rúčka. Dekorom džbána je nálep s motívom pestrofarebných exotických vtákov a zlátený okraj. Na tele džbána sú nalepené tri vyobrazenia vtákov, pod ktorými sa nachádzajú ich latinské názvy. Poháre sú vyrobené z číreho skla, majú hrubé dno a valcovité telo s rovným okrajom. Každý pohár je dekorovaný nálepom exotického vtáka s latinským pomenovaním a zláteným obvodovým pásom pod okrajom. Na nálepoch sú vyobrazené nasledovné vtáky: Sphyrapicus varius (Miazgojed žltobruchý), Platycersus baueri (Rozela žltokrká), Paradisaea minor (Rajka hodvábna), Palaeornis nicobaricus (zrejme Alexander dlhochvostý), Pica nuttalli (straka žltozobá) a Trogon temnurus (Tokororo dôverčivý).

Na záver prostredníctvom fotografií predstavíme pár ďalších ukážok kedy sa svet vtáctva a sklárstva v zbierkach Novohradského múzea a galérie prelína.

---

Zdroje: Hlodák, P., Žilák, J.: Zrod a vývoj slovenského skla : Sklárne stredného Slovenska. Kermat : Kalinovo, 2012, 255s.

Text: Martin Katreniak, historik NMG
Fotografie: Zbierkový fond Novohradského múzea a galérie

Marec - mesiac knihy

Marec – mesiac knihy, toto spojenie je známe dnes už snáď každému. Už menej známe ale je, že bol vyhlásený v roku 1955 na počesť slovenského ľudového spisovateľa a národovca Mateja Hrebendu (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880), rodáka z Rimavskej Píly, ktorý sa narodil a umrel práve v prvom jarnom mesiaci. Svoj život zasvätil šíreniu slovenských a českých kníh a rozširovaniu knižníc. Cestoval po celom severnom Uhorsku, pričom kupoval a zachraňoval rozličné knihy, ktoré následne využíval na šírenie kultúry a osvety a to v období, kedy sa čítanie kníh považovalo len za záležitosť vzdelancov. Prispel k založeniu viacerých knižníc a aj napriek jeho zhoršujúcemu sa zraku, boli knihy v jeho živote vždy na prvom mieste.  Tvrdil totiž, že knihy vidí srdcom, nie očami.

Náš predmet mesiaca marec zaujímavým spôsobom spája marec ako mesiac knihy s jednou z hlavných špecializácií Novohradského múzea a galérie, ktorou je sklárska výroba. Za predmet mesiaca marec sme teda zvolili tri sklenené ťažidlá v tvare knihy.

Ťažidlo sa v sklárskom prostredí nazývalo aj „brišvér“, jedná sa o slovo nemeckého pôvodu skladajúce sa zo slov Brief – list a Schwer – ťažké. Ťažidlá sa zaraďovali predovšetkým medzi dekoračné sklo. Jednalo sa o veľmi špecifický druh výrobku, keďže na vytváranie ťažidiel musel sklár dokonale ovládať všetky sklárske postupy, ktoré súviseli so spracovávaním skla. Ťažidlá častokrát obsahovali vo svojom tele rôzne trojrozmerné motívy, ktoré vznikali vyfúknutím. Najčastejším motívom bývali kvety, ktoré boli akoby zaliate v tele ťažidla. Ťažidlá neboli typizovaným sklárskym produktom novohradských sklární a tak mnohé z nich predstavujú unikáty. Niektoré techniky výroby ťažidiel boli opreté aj o dedené tradície, znalosti a vedomosti sklárov predchádzajúcich generácií, čo robí z ťažidiel skutočne unikátny sklársky výrobok. Ťažidlá vznikali v rôznych tvaroch a motívoch. Najbežnejšie mali tvar gule alebo vajíčka, no vyrábali sa napríklad aj v podobe kvapky, či pyramídy. Pri výrobe ťažidiel sa teda fantázii medze určite nekládli a nachádzame aj skutočne neobvyklé tvary, čo dokazuje aj náš predmet mesiaca, ktorým je ťažidlo v podobe knihy.

Prvé z našich ťažidiel bolo vyrobené v druhej polovici 19. storočia. Má tvar zatvorenej knihy a je vyrobené z číreho skla. Predná strana knihy je dekorovaná smaltom. Dekor vytvára kvetinový motív, skladajúci sa z kvetov s lupeňmi oranžovej a bielej farby, ktoré obklopujú iniciály kaligraficky namaľovaných písmen „IK“. Ťažidlo je 10,7 cm dlhé a 8,2 cm široké a je výrobkom niektorej z novohradských sklární.

Druhé ťažidlo bolo vyrobené z číreho skla – lisovaného kryštálu. Vzniklo na prelome tisícročí, medzi rokmi 1990 až 2011 v poltárskych sklárňach. Ťažidlo má tvar otvorenej knihy a je 16 cm dlhé a 11 cm široké. Dekorom tohto ťažidla je jeho samotný tvar.

Tretie ťažidlo bolo vyrobené z fialového skla. Má tvar malej zatvorenej knihy, ktorá je zo svojej prednej strany bohato vyzdobená geometrickým dekorom, v centre ktorého je znázornený kríž. Ťažidlo je 8 cm dlhé a 5 cm široké.

---

Zdroje:
CHRASTINA, Š.: Špecifiká nadobúdania katalogizovania a starostlivosti o sklo v múzejnej praxi In: Múzeum, 1/2021, ročník LXVII, SNM : Bratislava, ISSN: 0027-5263, s. 28-31

Text: Martin Katreniak, historik NMG
Fotografie: Zbierkový fond Novohradského múzea a galérie

Florálny motív v sklárskej výrobe

Mesiac február v sebe ukrýva jeden pomerne neznámy, no o to zaujímavejší deň. Jedná sa o medzinárodný deň kvetinového dizajnu, ktorý pripadá na 28. február. Cieľom tohto dňa je zdôrazniť význam, históriu a umenie kvetinového dizajnu. Vyhlásený bol v roku 1995 na počesť priekopníka kvetinového umenia Carla F. Rittnera, ktorý v roku 1947 založil školu kvetinového dizajnu. Kvetinový dizajn môže mať mnoho podôb. Či už je to majestátna historická záhrada, obyčajná kytica, maľovaný obraz, alebo ľudová výšivka. Svoje pevné miesto si tento motív našiel aj v sklárskej výrobe. V rámci februárového predmetu mesiaca sa teda pozrieme na to, ako je tento motív zastúpený v zbierkach historického skla NMG.

Ako predmet mesiaca sme zvolili nápojovú súpravu na víno, ktorá sa skladá z karafy so zátkou a šiestich pohárov na stopke, zdobených kvetinovým motívom. Karafa je vyrobená z modrého skla. Má vypuklé dienko a bohato tvarovanú stopku. Na stopke sa nachádza valcovité telo, ktorého dno je stupňovito odsadené. Telo karafy prechádza do vysokého zúženého hrdla, ktoré je zakončené okrajom formovaným do výlevného žliabku. Na telo je pripojené oblé ucho. Zátka karafy má kužeľovitý zabrúsený základ a oblé telo. Dekorom karafy je maľovaný motív kvetov – margarét s bielymi lupeňmi a zlatým stredom, ktorý sa nachádza po obvode karafy. Dienko, stopka a horná časť karafy je zlátená.

Poháre sú tiež vyrobené z modrého skla, doplneného zlátením a maľovaním. Rovnako ako karafa majú vypuklé dienko a tvarovanú stopku. Kupa pohárov má stupňovité oblé dno, ktoré prechádza do vyššieho valcovitého tela s rovným okrajom. Telo pohárov je v strede mierne zúžené. Dekorom pohárov je rovnaký maľovaný motív kvetov – margarét. Stopka, dienko a okraj pohára sú zdobené zlátením. Nápojová súprava bola vyrobená v druhej polovici 20. storočia a pochádza zo sklárne v Katarínskej Hute. Skláreň v Katarínskej Hute predstavuje najstaršiu stále fungujúcu skláreň na území Slovenska, pričom svoju výrobu začala už v roku 1841. Jej zakladateľmi boli bratia Kuchynkovci – František, Leopold a Štefan, ktorý ju pomenovali po svojej matke ako huta Katarína.  Postupom času sa vypracovala na úspešnú skláreň, ktorá získala množstvo ocenení. Spomenúť môžeme ocenenie v Segedíne v roku 1876, v Paríži v roku 1878 a v Stoličnom Belehrade v roku 1879. Skláreň sa v roku 1924 osamostatnila od materského závodu v Maďarsku a v roku 1930 bola pretvorená na akciovú spoločnosť s názvom „Ján Kossuch, akciová spoločnosť“. Po druhej svetovej vojne bol závod zaradený pod štátnu správu. Oficiálne tak bola skláreň od 1. januára 1950 začlenená do podniku Stredoslovenské sklárne n.p, ktorý tu mal svoje sídlo. Po páde komunizmu sa stala skláreň Katarínska Huta súčasťou podniku Sklárne Poltár a.s. pretransformovaného na Slovglass a.s. Výrazná zmena prišla ešte v roku 2011, kedy sa novým nájomcom sklárne stáva firma R-Glass, no krátko na to skláreň svoju výrobu zastavuje a obnovená bola až v roku 2015.

Ako bolo v úvode spomenuté, kvetinový motív bol v sklárskej výzdobe veľmi populárny a dal by sa považovať za jeden z najvyužívanejších typov výzdoby. Rôznorodé typy kvetinového motívu nachádzame v rozličných druhoch ozdobných techník. Či už je to maľovanie, rytie, leptanie, brúsenie, alebo nálepy. Na záver tak ešte prostredníctvom fotografií zbierkových predmetov NMG ukážeme niekoľko príkladov kvetinového motívu, vyhotoveného rozličnými ozdobnými technikami.

---

Zdroje: Hlodák, P., Žilák, J.: Zrod a vývoj slovenského skla : Sklárne stredného Slovenska. Kermat : Kalinovo, 2012, 255s.

Text: Martin Katreniak, historik NMG
Fotografie: Zbierkový fond Novohradského múzea a galérie

Dekoratívne smaltované podnosy s novoročným motívom

Mesiac január symbolizuje príchod nového roku. Pri výbere predmetu mesiaca sme sa teda rozhodli prepojiť túto udalosť s jednou z našich hlavných špecializácií, ktorou je smalt. Náš predmet na tento mesiac preto predstavuje niekoľko vybraných dekoratívnych smaltovaných podnosov zo zbierok NMG, ktorých motív zobrazuje oslavu a príchod nového roku. Využívanie smaltu ako povrchovej úpravy sa začalo rozvíjať už v 19. storočí, pričom najväčší rozmach prichádza v jeho druhej polovici. Tu má korene aj bohatá tradícia smaltovníckeho priemyslu v Novohrade, kde už od konca 19. storočia začali vznikať prvé smaltovne.

Prezentované podnosy sú výrobkom fiľakovskej smaltovne Kovosmalt, ktorá ako posledná z novohradských smaltovní pracuje až dodnes, v podobe firmy Thorma. Smaltovňa vo Fiľakove začala svoju výrobu v roku 1908, ešte pod názvom Fiľakovská továreň na lisovanie a smaltovanie nádob, Barok, Mészáros a spol. Fiľakovská smaltovňa zaznamenala v prvej polovici 20. storočia množstvo zmien. Prvá výrazná zmena prichádza na konci roku 1927, kedy dochádza k odkúpeniu závodu pražskou akciovou spoločnosťou Sfinx a samotná fabrika tak mení názov na Fiľakovská továreň na smaltovaný tovar SFINX, a.s. Praha. V takejto podobe fungovala až do roku 1939. V nasledujúcom období sa pod vplyvom náhlej zmeny systému a štátoprávnych vzťahov fiľakovská smaltovňa dostáva do štátneho koncernu a získava nový názov Füleki zománc-edény – Fémárúgyár és Vasöntöde (Fiľakovský závod na výrobu smaltovaného, kovového a liatinového tovaru). V povojnovom období bol celý závod znárodnený a už v roku 1948 sa v rámci reorganizácie slovenského priemyslu mení na Kovosmalt n. p. Fiľakovo. Závod sa v tejto podobe preslávil výrobou smaltovaných výrobkov, označených typickou značkou kohúta, ktorého chvost vytváral tvar písmena „F“. Túto značku môžeme sledovať aj na jednom z prezentovaných podnosov.

Smaltovaný tovar sa stal vyhľadávaným a široko rozšíreným sortimentom. Vyrábal sa predovšetkým z plechu a predstavoval tak cenovo výhodnejšiu alternatívu oproti porcelánu a keramike. Smaltovanie našlo svoje využitie nielen pri predmetoch každodennej potreby, ale aj pri rôznych výnimočných a významných príležitostiach, nakoľko smaltovanie umožňovalo vytvárať skutočne rôznorodé a pestré motívy. Dôkazom toho je aj náš predmet mesiaca, ktorým sú dekoratívne a spomienkové podnosy vyrobené z lisovaného a smaltovaného plechu, ktoré vznikli vo fiľakovskej smaltovni pri príležitosti osláv nového roku 1983, 1984 a 1985.

Všetky tri podnosy sú vyrobené zo smaltovaného, lisovaného plechu. Majú rovné, okrúhle dno a nízke steny, ktoré sa smerom nahor oblo rozširujú. Okraje sú zosilnené zavinutím.

Dekorom prvého podnosu je modro-čierny motív zasneženej zimnej krajinky na bielom podklade. V diaľke vidíme menšie budovy, za ktorými sú zasnežené hory. V hornej časti podnosu sa nachádza čierny nápis „PF 83“.

Dekorom druhého podnosu je modro-hnedý motív zimnej krajiny na bielom podklade. V popredí vidíme srnku so srnčaťom. V pozadí sa nachádzajú tri ihličnaté stromy a domy s oplotením, za ktorými sa rozprestierajú veľké zasnežené hory. V hornej časti podnosu je  farebný nápis „PF‘84“.

Dekorom tretieho podnosu je motív kominára na bielom podklade. Kominár drží v pravej ruke tri balóny modrej, ružovej a čiernej farby. Na modrom balóne sa nachádza nápis „Pf“, na ružovom datovanie „85“ a na čiernom sa nachádza červený symbol kohúta smaltovne Kovosmalt Fiľakovo.

Text: Martin Katreniak, historik NMG
Fotografie: Zbierkový fond Novohradského múzea a galérie