Tlačová správa

Svetlá a tiene 

– výstava Júliusa Szabóa zo zbierok Novohradského múzea a galérie

Výstava k 110. výročiu narodenia umelca.

Trvanie výstavy: 22. 6. - 30. 7. 2017

Vernisáž: 22. 6. 2017 o 16,30 hod.

Kurátorka výstavy : Andrea Németh Bozó

Július Szabó (1907 – 1972) je jedným z najvýznamnejších umelcov Lučenca a Novohradu. Bol maliarom, grafikom, ale aj básnikom a mysliteľom, ktorého dielo ďaleko presahuje hranice regiónu. Jeho všestranná tvorba sa delí na viac umeleckých etáp, v ktorých rôznymi spôsobmi spracovával vnemy vonkajšieho a vnútorného sveta.

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci dokumentuje prierez celoživotnej tvorby Júliusa Szabóa – takmer celkovú grafickú tvorbu a maľbu od raného obdobia do posledného desaťročia jeho života. Základ tejto kolekcie tvorí skupina diel s počtom 137, ktorá sa po autorovej smrti dostala do majetku inštitúcie z jeho pozostalosti. Časom sa táto zbierka postupne rozširovala o ďalšie hodnotné diela, nateraz pozostáva z 308 diel, z toho 185 grafických listov, 79 olejomalieb a 44 akvarelov (z ktorých časť je vytvorená autorovou vlastnou technikou, voskovou temperou).

Umelcovu ranú tvorbu (v rokoch 1935 – 1942) v zbierkach našej inštitúcie zastupuje asi 20 malieb. V tomto období sa Szabó sústreďoval na vonkajšie vnemy, pozoroval farby a svetelné efekty, svoje témy čerpal  z vonkajšieho sveta a spracovával ich v rámci klasických žánrov. V hľadaní svojho rukopisu naňho silne vplývali postimpresionisti, ako Van Gogh, Gauguin, ale aj iní starší majstri. Duševné procesy vyvolané udalosťami druhej svetovej vojny v ňom otvorili bránu do vnútorného sveta plných vízií a symbolov. Táto etapa vyvrcholila počas jeho pobytu v Šahách (1942 – 1944). V povojnových rokoch sa v autorovom umení opäť zosilní optimizmus, v jeho maľbe – podobne ako v ranom období –  sa znova dostávajú do popredia farby a svetlá, ktoré sprostredkujú motívy vonkajšieho sveta, a to najmä krajinomaľby a veduty. Jeho rukopis sa však stáva oveľa voľnejším, tvary sa splývajú v hýrivej farebnosti. V kolekcii autorových diel v NMG je najbohatšie zastúpené práve toto obdobie. Sám autor si svoje maliarske dielo charakterizoval ako lyrické a svoju grafickú tvorbu pokladal za epickú. Je pravdou, že v jeho grafike sa prejavuje silnejšia naratívnosť, pričom sa dostávajú do popredia otázky týkajúce sa podstaty ľudského bytia a drámy života. Szabó v jeho neskorej maľbe (1960 – 1972) sa odvracia od realistického spôsobu zobrazenia, v jeho dielach sa premnožujú symboly, zosilňuje sa dramatickosť života a myšlienka pominuteľnosti.

Názov výstavy – Svetlá a tiene – naráža na spomenuté dva póly, ktoré sa v Szabóovej tvorbe buď navzájom striedajú alebo sa prejavujú súbežne, pričom obohacujú autorovu tvorbu o nové dimenzie výšky a hĺbky.