|
Krst knihy „Radzovce. Osada ľudu popolnicových
ľudí“ a otvorenie stálej archeologickej expozície Dňa 6. apríla 2011 sa
v obci Radzovce, okr. Lučenec uskutočnilo slávnostné otvorenie stálej
archeologickej expozície vo vlastivednej izbe spoločenského domu krstom knihy
„Radzovce. Osada ľudu popolnicových polí“. Obec Radzovce leží na
slovensko-maďarskom pomedzí, a tak sa podujatie konalo pod záštitou Rudolfa
Chmela, podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Na
realizácii expozície sa dôležitou mierou podieľalo viacero inštitúcií - obec
Radzovce, z časti ktorej mohol vzniknúť aj rozšírený bilingválny
slovensko-maďarský reprint krstenej knihy, ďalej Archeologický ústav SAV
v Nitre a Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. Podujatia sa celkovo
zúčastnilo približne osemdesiat hostí. Medzi pozvanými predstaviteľmi
archeologickej obce boli nielen dnes už poprední archeológia, ktorí sa výskumov
pod Monosou zúčastnili ako poslucháči archeológie (Milan Hanuliak, Peter
Romsauer) alebo výskumy navštevovali (Ladislav Olexa, Ondrej Ožďáni a iní), ale
i ďalší významní slovenskí bádatelia zo Slovenska i Maďarska (Zlata
Čilinská, Szilvia Guba, Rudolf Kujovský, Elena Miroššayová, Alexander Ruttkay,
Matej Ruttkay, Jozef Vladár a iní). Ďalšími hosťami boli predstavitelia SAV,
samosprávy Banskobystrického kraja, reprezentanti družobnej obce Karancslapujtő
a ďalších obcí zo Slovenska i Maďarska, občania obce Radzovce, zanietení
amatérski nadšenci a milovníci archeológie z novohradského regiónu
a v neposlednom rade historik Pavel Dvořák, ktorý prostredníctvom
filmového rozprávania z cyklov „Múzeum života“ a „Stopy dávnej minulosti“
archeologické Radzovce spopularizoval. Príhovoru starostu obce predchádzali hudobné a
slovensko-maďarské recitačné vystúpenia žiakov zo základnej školy v
Radzovciach. Po privítaní hostí starosta obce Péter György, ktorý zároveň
podujatie moderoval, predstavil budovu, jej vzostupy i pády a súčasné
multifunkčné využitie bývalej školy (vlastivedná izba, klub dôchodcov
a spoločenská miestnosť). V nasledujúcej časti príhovoru sa zameral
na dávnu minulosť obce: „Naša obec je spätá s dobou bronzovou. Veď od
tridsiatych rokov 20. storočia prebiehali v katastri obce s väčšími
či menšími prestávkami archeologické výskumy, ktoré potvrdili celoeurópsky
význam tejto lokality. Niektoré nálezy z tejto lokality precestovali
Európu, no až dnes sa vrátili domov ako výstavné predmety“. Na záver
vyzdvihol dlhoročné priateľstvo s Václavom Furmánkom, z ktorého sa popri
zrealizovaných či pripravovaných aktivitách zrodil spoločný zámer vydať
bilingválny reprint knihy „Radzovce. Osada ľudu popolnicových polí – Ragyolc.
Az urnamezős kultúra népének települése“. Slávnostný príhovor Václava
Furmánka sa niesol v nostalgickom i uvoľnenom duchu. V úvode stručne
predstavil nielen publikáciu, ale aj edíciu Archeologické pamätníky Slovenska
(APS), v rámci ktorej bola monografia vydaná. Nasledujúcu časť venoval
autor spomienkam a svojim časovým paralelám, citujem: „Archeológia je historickou
vednou disciplínou, a preto čas je dôležitým fenoménom našej vedy. Nielen
čas v tisíckach a stovkách rokov, ale aj ten náš čas súčasný
a nedávno minulý. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti vyslovil
niekoľko nostalgických spomienok. Pohrebisko na Monose začal skúmať Vojtech
Budaváry (Budinský-Krička) v roku 1931 a pokračoval v roku
nasledujúcom. Čiže presne pred 80 rokmi. Mal iba 28 rokov, ale bol už uznávaným
bádateľom. Keď sme s pánom profesorom navštívili Monosu v roku 1969
a ten istý rok sa aj začal systematický výskum žiarového pohrebiska, mal
pán profesor 66 a ja iba 27. V šesťdesiatom deviatom sa mi tých 37
rokov, ktoré uplynuli od ukončenia výskumu pána profesora, videlo ako
neuveriteľne vzdialená doba. Dnes od mojich začiatkov na Monose uplynulo už 42
rokov a niekedy mi pripadá, že to bolo iba nedávno“. Ďalej vyzdvihol
„zlaté obdobie“ terénnych aktivít slovenskej archeológie, v čase,
v ktorom sa realizovali viaceré rozsiahle výskumy (Cífer-Pác, Ducové,
Liptovská Mara, Nižná Myšľa a Spišský Štvrtok) medzi ktoré patril aj
výskum pohrebiska v Radzovciach. Hostí oboznámil s významnými
návštevami domácich aj zahraničných bádateľov a vyzdvihol viacerých
občanov obce, ktorí sa na výskumoch podieľali. Spolu sa ich vystriedalo takmer
sto, pričom venoval tichú spomienku tým, ktorí sa slávnostného otvorenia
expozície už nedožili. Záverom Václav Furmánek zdôraznil jednu z majoritných
úloh každého vedeckého pracovníka, ktorou je odovzdávanie poznatkov vedy nielen
odborníkom, ale aj širokej verejnosti a predstavil koncepciu expozície. Vo vstupnej, pravej časti
sú prezentované nálezové situácie a nálezy z pohrebiska a v
druhej oddelenej ľavej časti miestnosti si možno prezrieť nálezy zo sídliska.
Súčasťou expozície bol pri otvorení výber publikácií venovaných buď
monograficky alebo čiastočne pravekým Radzovciam. Stálu expozíciu dopĺňajú
nielen postery terénnych situácií a nálezov zo sídliska a pohrebiska,
ale aj postery vytvorené pre výstavy „Slovacchia. Crocevia delle civilta´
Europee“ v Taliansku a pre výstavu o významných lokalitách
v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Poslednou časťou expozície je
projekcia už spomenutých televíznych filmov Pavla Dvořáka. Potom nasledoval slávnostný
krst a príhovor podpredsedu SAV Ľubomíra Falťana, ktorý okrem iného uviedol
význam prezentácie a zviditeľňovania vedeckých výsledkov Slovenskej
akadémie vied. Krstilo sa symbolicky – radzoveckou hlinou. Po ukončení
slávnostnej časti nasledovala autogramiáda autora a recepcia
v príjemných priestoroch spoločenského domu. Radzovce
sa do
slovenskej archeológie zapísali tučnými
písmenami. Nesmierny význam má nielen
komplexne preskúmané a spracované pohrebisko,
ale aj súveké sídlisko
s dokladmi metalurgickej činnosti. Nálezový fond na
oboch polohách tvorí
bohatý a viariabilný materiál vhodný
pri riešení viacerých závažných
otázok, ktorými sa archeológia zaoberá.
A preto treba vyzdvihnúť
predstaviteľov obce Radzovce, ktorí po finančnej a organizačnej
stránke úspešne
zrealizovali myšlienku otvorenia stálej archeologickej
expozície, a tým sa
pripojili k stále minoritnej skupine obcí, ktoré
prezentujú svoju minulosť
prostredníctvom lokálnych múzeí či
archeoparkov. Na záver je potrebné
podotknúť, že ďalšou aktivitou, ktorú obec v spolupráci
s Archeologickým ústavom SAV vyvíja, je zrealizovanie archeoparku, ktorý
bude pozostávať z rekonštrukcií zrubovej stavby, pylónu, pohrebnej hranice
a modelov hrobov pilinskej a kyjatickej kultúry.
Mgr. Dana Marková |
|||
|
postmaster@nmg.sk
|
|||