Krst knihy „Radzovce. Osada ľudu popolnicových ľudí“ a otvorenie stálej archeologickej expozície 
vo vlastivednej izbe v Radzovciach.

Dňa 6. apríla 2011 sa v obci Radzovce, okr. Lučenec uskutočnilo slávnostné otvorenie stálej archeologickej expozície vo vlastivednej izbe spoločenského domu krstom knihy „Radzovce. Osada ľudu popolnicových polí“. Obec Radzovce leží na slovensko-maďarskom pomedzí, a tak sa podujatie konalo pod záštitou Rudolfa Chmela, podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Na realizácii expozície sa dôležitou mierou podieľalo viacero inštitúcií - obec Radzovce, z časti ktorej mohol vzniknúť aj rozšírený bilingválny slovensko-maďarský reprint krstenej knihy, ďalej Archeologický ústav SAV v Nitre a Novohradské múzeum a galéria v Lučenci.

Podujatia sa celkovo zúčastnilo približne osemdesiat hostí. Medzi pozvanými predstaviteľmi archeologickej obce boli nielen dnes už poprední archeológia, ktorí sa výskumov pod Monosou zúčastnili ako poslucháči archeológie (Milan Hanuliak, Peter Romsauer) alebo výskumy navštevovali (Ladislav Olexa, Ondrej Ožďáni a iní), ale i ďalší významní slovenskí bádatelia zo Slovenska i Maďarska (Zlata Čilinská, Szilvia Guba, Rudolf Kujovský, Elena Miroššayová, Alexander Ruttkay, Matej Ruttkay, Jozef Vladár a iní). Ďalšími hosťami boli predstavitelia SAV, samosprávy Banskobystrického kraja, reprezentanti družobnej obce Karancslapujtő a ďalších obcí zo Slovenska i Maďarska, občania obce Radzovce, zanietení amatérski nadšenci a milovníci archeológie z novohradského regiónu a v neposlednom rade historik Pavel Dvořák, ktorý prostredníctvom filmového rozprávania z cyklov „Múzeum života“ a „Stopy dávnej minulosti“ archeologické Radzovce spopularizoval.

Príhovoru starostu obce predchádzali hudobné a slovensko-maďarské recitačné vystúpenia žiakov zo základnej školy v Radzovciach. Po privítaní hostí starosta obce Péter György, ktorý zároveň podujatie moderoval, predstavil budovu, jej vzostupy i pády a súčasné multifunkčné využitie bývalej školy (vlastivedná izba, klub dôchodcov a spoločenská miestnosť). V nasledujúcej časti príhovoru sa zameral na dávnu minulosť obce: „Naša obec je spätá s dobou bronzovou. Veď od tridsiatych rokov 20. storočia prebiehali v katastri obce s väčšími či menšími prestávkami archeologické výskumy, ktoré potvrdili celoeurópsky význam tejto lokality. Niektoré nálezy z tejto lokality precestovali Európu, no až dnes sa vrátili domov ako výstavné predmety“. Na záver vyzdvihol dlhoročné priateľstvo s Václavom Furmánkom, z ktorého sa popri zrealizovaných či pripravovaných aktivitách zrodil spoločný zámer vydať bilingválny reprint knihy „Radzovce. Osada ľudu popolnicových polí – Ragyolc. Az urnamezős kultúra népének települése“.

Slávnostný príhovor Václava Furmánka sa niesol v nostalgickom i uvoľnenom duchu. V úvode stručne predstavil nielen publikáciu, ale aj edíciu Archeologické pamätníky Slovenska (APS), v rámci ktorej bola monografia vydaná. Nasledujúcu časť venoval autor spomienkam a svojim časovým paralelám, citujem: „Archeológia je historickou vednou disciplínou, a preto čas je dôležitým fenoménom našej vedy. Nielen čas v tisíckach a stovkách rokov, ale aj ten náš čas súčasný a nedávno minulý. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti vyslovil niekoľko nostalgických spomienok. Pohrebisko na Monose začal skúmať Vojtech Budaváry (Budinský-Krička) v roku 1931 a pokračoval v roku nasledujúcom. Čiže presne pred 80 rokmi. Mal iba 28 rokov, ale bol už uznávaným bádateľom. Keď sme s pánom profesorom navštívili Monosu v roku 1969 a ten istý rok sa aj začal systematický výskum žiarového pohrebiska, mal pán profesor 66 a ja iba 27. V šesťdesiatom deviatom sa mi tých 37 rokov, ktoré uplynuli od ukončenia výskumu pána profesora, videlo ako neuveriteľne vzdialená doba. Dnes od mojich začiatkov na Monose uplynulo už 42 rokov a niekedy mi pripadá, že to bolo iba nedávno“. Ďalej vyzdvihol „zlaté obdobie“ terénnych aktivít slovenskej archeológie, v čase, v ktorom sa realizovali viaceré rozsiahle výskumy (Cífer-Pác, Ducové, Liptovská Mara, Nižná Myšľa a Spišský Štvrtok) medzi ktoré patril aj výskum pohrebiska v Radzovciach. Hostí oboznámil s významnými návštevami domácich aj zahraničných bádateľov a vyzdvihol viacerých občanov obce, ktorí sa na výskumoch podieľali. Spolu sa ich vystriedalo takmer sto, pričom venoval tichú spomienku tým, ktorí sa slávnostného otvorenia expozície už nedožili. Záverom Václav Furmánek zdôraznil jednu z majoritných úloh každého vedeckého pracovníka, ktorou je odovzdávanie poznatkov vedy nielen odborníkom, ale aj širokej verejnosti a predstavil koncepciu expozície.

Vo vstupnej, pravej časti sú prezentované nálezové situácie a nálezy z pohrebiska a v druhej oddelenej ľavej časti miestnosti si možno prezrieť nálezy zo sídliska. Súčasťou expozície bol pri otvorení výber publikácií venovaných buď monograficky alebo čiastočne pravekým Radzovciam. Stálu expozíciu dopĺňajú nielen postery terénnych situácií a nálezov zo sídliska a pohrebiska, ale aj postery vytvorené pre výstavy „Slovacchia. Crocevia delle civilta´ Europee“ v Taliansku a pre výstavu o významných lokalitách v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Poslednou časťou expozície je projekcia už spomenutých televíznych filmov Pavla Dvořáka.

Potom nasledoval slávnostný krst a príhovor podpredsedu SAV Ľubomíra Falťana, ktorý okrem iného uviedol význam prezentácie a zviditeľňovania vedeckých výsledkov Slovenskej akadémie vied. Krstilo sa symbolicky – radzoveckou hlinou. Po ukončení slávnostnej časti nasledovala autogramiáda autora a recepcia v príjemných priestoroch spoločenského domu.

 Radzovce sa do slovenskej archeológie zapísali tučnými písmenami. Nesmierny význam má nielen komplexne preskúmané a spracované pohrebisko, ale aj súveké sídlisko s dokladmi metalurgickej činnosti. Nálezový fond na oboch polohách tvorí bohatý a viariabilný materiál vhodný pri riešení viacerých závažných otázok, ktorými sa archeológia zaoberá. A preto treba vyzdvihnúť predstaviteľov obce Radzovce, ktorí po finančnej a organizačnej stránke úspešne zrealizovali myšlienku otvorenia stálej archeologickej expozície, a tým sa pripojili k stále minoritnej skupine obcí, ktoré prezentujú svoju minulosť prostredníctvom lokálnych múzeí či archeoparkov.

Na záver je potrebné podotknúť, že ďalšou aktivitou, ktorú obec v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV vyvíja, je zrealizovanie archeoparku, ktorý bude pozostávať z rekonštrukcií zrubovej stavby, pylónu, pohrebnej hranice a modelov hrobov pilinskej a kyjatickej kultúry.

 

      Mgr. Dana Marková
                 Archeologický ústav SAV

 

postmaster@nmg.sk