XXX. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo 2018
Vernisáž výstavy: 2. augusta 2018,
Novohradské múzeum a galéria v Lučenci
Trvanie výstavy: do 30. septembra
2018
Organizátori: Združenie keramikov
Slovenska, Novohradské múzeum a galéria v Lučenci, Žiaromat a.s.
Kalinovo; ďalší partneri: Mesto Lučenec, Obec Kalinovo
Termín sympózia: 9. 7. – 1. 8. 2018
Miesto tvorivého pobytu: Žiaromat a.s. Kalinovo
Keramické
sympózium Lučenec, neskôr pod
názvom Medzinárodné keramické
sympózium Lučenec – Kalinovo, najstaršie
nepretržite fungujúce periodické podujatie svojho druhu
na Slovensku, v tomto
roku zavŕšilo svoje tridsiate jubileum. Počas uplynulých
troch desaťročí sa ho
podarilo udržať na hladine aj napriek prudším
ekonomickým výkyvom, ktoré
sympózium sprevádzali už od prvej dekády
fungovania. Nádejné prvé deväťdesiate
roky predchádzajúceho storočia ponúkali podujatiu
širšiu škálu možností. Vďaka
vtedy ešte viacerým fungujúcim závodom v
regióne, ktoré sa zapojili do sympózia
a poskytli umelcom priestor a materiál k tvorivej
práci – ako
Kamenina Tomášovce (výroba technickej
a stavebnej kameniny), Novoker
Vidiná (závod na výrobu obkladačiek),
Slovenské magnezitové závody Kalinovo
(neskoršie Žiaromat a.s. Kalinovo), tehelňa v Lučenci,
a dokonca
v roku 1991 aj Sklárne Zlatno, – si umelci mohli
vyberať z viacerých
pracovných lokalít, druhov hliny, glazúr, farieb
a techník podľa určeného
závodu, čo umožnilo aj početnejšiu účasť tvorcov.
Od roku 1995 sa táto škála
tovární zúžila na jediný závod
v Kalinove, čo sympózium z určitého
hľadiska obmedzilo, ale zároveň viacej špecifikovalo.
Tvorba v Žiaromate
sa totiž odvtedy „točí“ okolo šamotu
a tak sa v jeho umeleckom využití
hľadajú stále nové a nové možnosti.
Pokračovanie v tejto tradícii je
dôležité nielen v regionálnom, ale aj
celoštátnom, dokonca i medzinárodnom
meradle, pretože sympózium zohráva dôležitú
úlohu v umeleckom dianí
Slovenska na poli keramického umenia.
I keď sa za uplynulých 30 rokov
vonkajšie podmienky sympózia neustále menili, niekoľko hlavných faktorov ostalo
doteraz konštantných: hlavní organizátori - Novohradské múzeum a galéria
(predtým Novohradská galéria) a SVÚ - Združenie keramikov Slovenska;
neateliérové továrenské podmienky pre tvorivú prácu umelcov, výstava
a katalóg ku každému ročníku, postupne rastúca zbierka súčasnej keramiky
Novohradského múzea a galérie.
Tridsiateho ročníka sympózia sa
zúčastili umelci v medzinárodnej zostave: do tvorivej práce sa zapojila
umelecká dvojica Nico Krebs a Tayio Onorato zo Švajčiarska, Pim Sudhikam
pricestovala prvýkrát na Slovensko z Thajska, kým slovenskí výtvarní
umelci strednej generácie Andrea Čepiššáková, Lucia Fabiánová a Svätopluk
Mikyta sú už známymi tvárami na pôde keramického sympózia, ako aj v domácom
výtvarnom dianí. Umelci mali v tvorivom procese vždy voľnú ruku, neboli
obmedzení, ani usmernení stanovenou tematikou alebo inými požiadavkami zo
strany závodov – v rámci technických možností si mohli vždy sami
zrealizovať svoje predstavy. Tieto zásady platili aj na uplynulom ročníku, čoho
dôkazom je mnohotvárnosť umeleckých prístupov už pri samotnom poňatí
keramiky. Podľa vytvorených diel môžeme skonštatovať, že našich keramikov opäť
zaujala priemyselná výroba – svoje inšpirácie čerpali najmä z prostredia
fabriky – vo svojich prácach bohato použili šamotové polotovary, pracovali
s podobami na mieste vyťaženej hliny, alebo sa iným spôsobom inšpirovali
geniom loci. Pritom však citlivo reagovali aj na prítomnosť prírodného
prostredia, v ktorom sa fabrika nachádza – jedným z ústredných bodov
ich záujmu bola konfrontácia dvoch, zdanlivo protikladných princípov,
prírodného a umelého.
Spoločná fotografia začiatkom júla:
Svätopluk Mikyta
Jeho
tvorba sa pohybuje na širokej škále
médií, ako grafika, fotografia
a multimediálne umenie, pričom sa priebežne
venuje aj keramickej tvorbe. Tu vystavené diela vznikli na
báze
environmentálnych úvah o vzájomnom vplyve človeka
na krajinu a naopak.
Myšlienka toho, že krajina, v ktorej továreň
vyrástla, ktorá vlastne
spracúva hlinu ako časť prírody, zanecháva svoje
stopy v prírode. Sú to
nielen stopy človeka samotného, ale aj jeho
monumentálnych výtvorov – strojov,
bagrov – ktoré mu slúžia pri ťažení či
spracovávaní hliny. Vracia sa k absolútnemu
začiatku celého procesu – k samotnému
prírodnému ílu vo forme ílových
krýh
vyťažených bagrami, ktoré nosia v sebe schopnosť
zaznamenať stopy človeka
či jeho činnosti.
Lucia Fabiánová je
viacnásobnou účastníčkou
sympózia. Jej práce – síce
netradičným spôsobom – sčasti nadväzujú
na prácu
dizajnéra: vytvorila súbor atypických váz
a nádob, pri ktorých keramické
časti doplnila sklenenými prvkami z odpadových
potravinových pohárov. Odpadové
sklo alebo porcelán používa aj v ďalšom
svojom súbore diel, kde sa sklenené
nádoby menia na provizórne vitríny,
upozorňujúce na prítomnosť prírody aj
v prísne priemyselnom prostredí továrne.
Prítomnosť prírody evokujú aj
mŕtve chrobáky (nachádzajúce sa vo veľkom množstve
v areáli fabriky) – ako
mementá osudového stretnutia okolitej prírody
s priemyselnou výrobou.
Nico
Krebs a Taiyo Onorato
zo Švajčiarska pracujú vo dvojici od roku
2003, odkedy sa stretli na umeleckej univerzite v Zurichu, kde
obaja študovali
fotografiu. Ich rozmanité projekty sa zameriavajú na
fotografiu, sochárstvo,
keramiku, inštaláciu, film a knižné vydavateľstvo.
Ich diela boli predstavené
na medzinárodnej scéne v mnohých
galériách a inštitúciách. V ich
prácach
pokladajú za najdôležitejší princíp
samotný proces tvorby. Nechávajú sa
inšpirovať daným momentom, pričom samotný
tvorivý proces je u nich ten, čo
prináša výsledok. Na sympóziu vytvorili
plastiky a priestorové inštalácie
s architektonickými elementmi, niektoré tiež
inšpirované environmentálnou
tematikou zanechávaných stôp industriálnych
výdobytkov v hline. Súborom
masiek sa zas autori posúvajú k tradične
chápanej sochárskej tvorbe.
Pim
Sudhikam
– asistentka Ateliéru keramiky na Univerzite v Bangkok prišla na Slovensko
po prvýkrát. Základom jej tvorby je dialóg medzi formou a neformou (Formed
– Unformed) – teda medzi vytvarovanými keramickými dielmi a surovou, prírodnou
hlinenou hmotou. Jej objekty sú vytvorené podľa týchto dvoch kontrastných
princípov, zároveň evokujú samotnú fabriku. Sú v nich zakomponované formy
továrenských polotovarov, ktoré sa akoby sformovali zo zdanlivo neopracovanej
hlinenej hmoty – čím narážajú aj na samotný výrobný proces – od hliny k
hotovému tovaru.
Andrea Čepiššáková
je tiež viacnásobnou
účastníčkou sympózia. Séria tu
vytvorených plastík, reliéfov
a inštalácií
s tematikou ohrozených živočíchov na zemi je
inšpirovaná knihou Elizabeth
Kolbertovej s názvom Šieste vymieranie –
neprirodzený príbeh, ktorá varuje
a zároveň objasňuje ekologické hrozby
a iné dôvody masového
vymierania zvierat a hmyzu. Andrea
Čepiššáková spracováva
v sérii
diel príbehy niekoľkých exotických
živočíchov, ako napr. Panamská zlatá žaba,
vták Mravcosled roháčika, Vorvaň tuponosý
a jeho voňavá ambra. Nechala sa
však viesť aj inšpiráciou tu
prítomných domácich tvorov, akým je
nočný motýľ Lišaj
lipový, ktorého tiež zapája do série
príbehov: „Jeho
sfarbenie pripomína
armádne maskovanie a pri odpočinku vyzerajú lišaje
ako vojenské stíhačky ,
ktoré nám počas sympózia v kalinovskom Žiaromate
občas prelietavali ponad
hlavami. Dokedy sa budeme tešiť týmto leteckým,
nočným lišajovým akrobatom?
Niektoré druhy motýľov zápasia o prežitie. Od r.
2002 vyhynulo viac ako 15
percent motýľov. Dnes už nenájdeme napr. Jasoňa
červenookého alebo Okáča
stredomorského. Príčinou úbytku je zánik
ich stanovíšť, sceľovanie pozemkov,
chemické postreky , zanikajúce lúky ale aj
dlhodobo daždivé počasie. Porcelánovo-šamotovou
inštaláciou – Zbierka nočných motýľov
– chcem diváka upozorniť na fenomén
vymierania, na skutočnosť, ktorej sa často vyhýbame …Čo
zostane po človeku?“
Výsledky
tvorivej práce týchto umelcov prezentuje katalóg vydaný Novohradským múzeom
a galériou v roku 2018. Spoluorganizátormi sympózia sú Novohradské
múzeum a galéria, Združenie keramikov Slovenska, Žiaromat a.s Kalinovo.
Tvorivý
pobyt, výstavu a katalóg z verejných zdrojov podporil Fond na podporu
umenia. Partnermi sú Banskobystrický samosprávny kraj, Mesto Lučenec
a Obec Kalinovo.
fotoprezentácia
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na
podporu umenia.
XXIX. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo 2017
TLAČOVÁ SPRÁVA
Termín:
13. 7. – 2. 8. 2017
Miesto
tvorivého pobytu: Žiaromat a.s. Kalinovo
Medzinárodné keramické sympózium Lučenec-Kalinovo je
najstaršie nepretržite fungujúce sympózium na Slovensku so zameraním na
keramickú tvorbu, na domácej pôde jedinečné svojho charakteru. Zohráva dôležitú
úlohu vo výtvarnom umeleckom dianí, keďže prispieva k rozvinutiu umeleckej
keramiky na Slovensku a posilňuje jej postavenie medzi ostatnými
výtvarnými médiami. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci od roku 1989
pravidelne usporadúva toto podujatie v spolupráci so SVU – Združením keramikov
Slovenska a závodom Žiaromat a.s . Kalinovo, ďalšími partnermi sú Mesto Lučenec
a obec Kalinovo. Umelci tvoria v neateliérových podmienkach závodu a tak môžu
využiť jedinečné možnosti v tvorbe, ktoré im poskytuje závod Žiaromat a.s.
Kalinovo, akým je kvalitná hlina – šamot, technické vybavenie – možnosť
vypaľovania aj veľkoformátových diel vo veľkokapacitných peciach závodu.
Účastníkmi aktuálneho 29. ročníka sympózia sú
keramičky (na foto zľava):
Lucia Lizáková, Anna Horváthová, Gabriela Luptáková zo Slovenska
a Šárka Radová z Čiech.

Diela vytvorené na 29. ročníku tvorivého pobytu budú
predstavené na výstave v priestoroch Novohradského múzea a galérie,
časť z nich obohatí zbierku umeleckej keramiky inštitúcie, ktorá mapuje
súčasnú keramickú tvorbu.
Vernisáž výstavy: 3. 8. 2017, o 16.30 hod.
v NMG v Lučenci

TLAČOVÁ SPRÁVA
29.
Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo 2017 – výstava
Vernisáž:
3. 7. 2017, o 16.30
Trvanie
výstavy: 3. 8. – 17. 9. 2017
Miesto:
Novohradské múzeum a galéria v Lučenci, Kubínyiho nám. 3
Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo
je najstaršie nepretržite fungujúce sympózium na Slovensku so zameraním na
keramickú tvorbu, ktoré je na domácej pôde jedinečné svojho charakteru. Zohráva
dôležitú úlohu vo výtvarnom umeleckom dianí, keďže prispieva k rozvinutiu
umeleckej keramiky na Slovensku a posilňuje jej postavenie medzi ostatnými
výtvarnými médiami. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci od roku 1989
pravidelne usporadúva toto podujatie v spolupráci so SVU – Združením keramikov
Slovenska a závodom Žiaromat a.s. Kalinovo, ďalšími partnermi sú Mesto Lučenec
a Obec Kalinovo. Umelci tvoria v neateliérových podmienkach závodu, a tak môžu
využiť jedinečné možnosti v tvorbe, ktoré im poskytuje závod Žiaromat a.s.
Kalinovo, akým je kvalitná hlina – šamot, technické vybavenie – možnosť
vypaľovania aj veľkoformátových diel vo veľkokapacitných peciach závodu.
Účastníkmi
29. ročníka sympózia sú Anna Horváthová,
Gabriela Luptáková a Lucia Lizáková zo Slovenska a Šárka Radová z Čiech. Výsledky tvorivého
pobytu predstavujeme na výstave, ktorá sa otvorí 3. augusta o 16.30 v priestoroch
Novohradského múzea a galérie. Všetky štyri autorky boli už v minulosti účastníčkami na
tomto sympóziu a svoje diela vytvárajú s istým a už vyzretým rukopisom,
či už v modelovaní plastík, sochárskych prác, alebo vytváraní keramických
obrazov, reliéfov.
Popri
továrenských podmienok a vypaľovaní vo veľkokapacitných peciach na aktuálnom
ročníku pribudla keramikom možnosť dotvárania keramických diel technikou
raku. Zákulisie tvorivého pobytu sa na chvíľu otvorilo aj verejnosti
v rámci podujatí projektu Dni keramiky 2017, ktoré v NMG prebehli
v dňoch 21.-24.7.2017. Návštevníci mali možnosť popri zaujímavých
programoch nahliadnuť aj do tvorivej práce keramičiek a pozrieť si ukážku
glazovania a vypaľovania v modernej raku peci, ktorú inštitúcia
získala z verejných zdrojov od Fondu na podporu umenia.
Časť vytvorených diel obohatí zbierku
umeleckej keramiky Novohradského múzea a galérie, ktorá mapuje súčasnú
keramickú tvorbu od prvých ročníkov sympózia.
Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na
podporu umenia.
XXVIII. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo 2016

Účastníčky
MKS 2016: Veronika Selingerová (CZ), Paula
Hoššová. (SK), Oya Asan Yuksel
a Firdevs Müjde Gökbel (Turecko)
Prezentácia výsledkov tvorivého pobytu účastníkov sympózia: 10. 8. - 11. 9. 2016
Vernisáž výstavy sa konala dňa 10. 8. 2016 o 16:00


28. Medzinárodné keramické sympózium Lučenec - Kalinovo
V mesiaci
júl 2016
prebehol 28. ročník Medzinárodného
keramického sympózia Lučenec – Kalinovo.
V Novohrade
sa už dlhé roky považuje za tradičné podujatie,
o ktorom však obyvatelia
regiónu vedia len málo. K nim sa
väčšinou dostávajú až výsledky
tvorivého
pobytu – vo forme vystavených umeleckých
výtvorov. Do samotného diania sympózia
však doposiaľ mali možnosť nahliadnuť jedine pomocou
krátkych videozáznamov
o tvorivej činnosti keramikov prezentovaných na
výstave.
Práve preto sa tento rok
Novohradské múzeum a galéria rozhodlo zorganizovať počas tvorivého pobytu
sympózia sprievodné podujatie Deň
keramiky, ktorého zámerom bolo priblížiť verejnosti keramické sympózium a
zdôrazniť jeho význam. Dňa 30. júla 2016
mali návštevníci inštitúcie možnosť stretnúť sa osobne s účastníkmi
sympózia, spoznať ich tvorbu vo forme prezentácií a tak trochu nahliadnuť
aj do ich tvorivej práce. Mohli si vypočuť prednášku o histórii sympózia, nahliadnuť
do dejín keramiky v Novohrade a vyskúšať si svoje zručnosti
v modelovaní s hlinou a na hrnčiarskom kruhu. V tejto našej snahe mienime pokračovať aj
v nasledujúcich ročníkoch sympózia a dúfame, že sa toto podujatie
v povedomí verejnosti ujme a povzbudí záujem o keramiku aj
v kruhu miestnych obyvateľov.
Na 28. Ročníku
keramického sympózia sa zúčastnili štyri umelkyne z troch krajín, všetky
zastupujú mladšiu generáciu keramikov. Okrem dvoch takpovediac domácich
(česko-slovenských) účastníčok sme mali možnosť privítať dve keramičky zo
vzdialenejšej krajiny, z Turecka. Vytvorené diela sú odrazom ich svojského
vnímania, prejavujú sa v nich rôzne prístupy k hline ako
materiálu a ako médiu na prevedenie svojich umeleckých predstáv.
Firdevs
Müjde Gökbel (Turecko) – magisterské štúdium ukončila na
Fakulte keramiky a skla Univerzity Dokuz Eylul v Izmir v roku 2010,
kde následne získala aj doktorandský titul. V súčasnosti je asistentkou profesora na Univerzite výtvarných umení
a dizajnu v Kastamonu, Turecko. Pravidelne sa zúčastňuje domácich a
zahraničných kolektívnych i samostatných výstav. Na sympóziu sa venovala súboru
diel, ktorých hlavným motívom je hmyz - mucha. Spracovávala ju
v psychologicko-humoristickom podaní: vec, ktorá je v bežnom živote
väčšine ľudí zdrojom odporu, zosobnila a spojila s prvkami vyvolávajúcimi
pozitívne pocity (napr. farebnými dekoračnými motívmi) a tak zneutralizovala
pôvodne negatívne emócie. Plastiky zabitých múch v rôznych polohách
a farbách sa personifikujú, a vnášajú
do výstavy jednak pocit odľahčenia a humoru, ale zároveň vzbudzujú aj
súcit.
Oya
Asan Yüksel (Turecko) – v roku 2011 ukončila magisterské
štúdium na Fakulte keramiky a skla Univerzity Dokuz Eylul v Izmir, kde v roku
2014 získala aj doktorandský titul. V súčasnosti pracuje ako asistentka
profesora na Univerzite v Dumlupmar, na Fakulte keramiky, venuje sa aj
voľnej tvorbe a je pravidelnou účastníčkou domácich a zahraničných výstav.
Vo svojej tvorbe Yüksel ignoruje figuralitu, pracuje s povrchmi a tvarmi.
Jej hlavným motívom je vlnenie. Na sympóziu vytvorených dielach skúmala vlniace
povrchové štruktúry hliny, kde sa vlny a nimi vyvolaný rytmus prejavujú na
ohraničených reliéfoch a plastík v tvare obdĺžnika.
Veronika
Selingerová (Česko)
– absolvovala VŠVU v Bratislave,
Ateliér keramiky u Prof. Ivici Vidrovej v roku 2007
a následne
aj doktorandské štúdium. V Olomouci
študovala pedagogiku a vykonáva
aj pedagogickú činnosť. Zúčastnila sa viacerých
tvorivých pobytov, sympózií
a výstav doma a v zahraničí. Na sympóziu
vytvorila cyklus diel
s názvom „Moja krajina“ – čím
nadväzuje na svoje vnútorné
vnemy, zážitky a skúsenosti. Jej
kompozície sú členité, vytvárajú sa
z ručne vymodelovaných prvkov a komponentov
z iných materiálov.
Sú nositeľmi symbolických obsahov, pramenia z jej
subjektívneho vnútorného
sveta. K svojim skladačkám –
konštrukciám použila polotovary vyrobené
v závode
– tieto prvky mnohokrát slúžia ako
inšpirácie pre účastníkov sympózia.
Paula
Hoššová (Slovensko)
– štúdium ukončila v roku 2002 na
VŠVU v Bratislave, Ateliér keramiky u Prof.
Ivici Vidrovej.
Absolvovala viacero tvorivých
pobytov, sympózií a výstav doma
a v zahraničí, na Medzinárodnom keramickom
sympóziu Lučenec –
Kalinovo sa zúčastnila už štvrtýkrát.
Vytvorila súbor reliéfov, ktoré sú
vlastne kolorované plastické keramické kresby.
Prepisuje v nich svoje vnútorné
vnemy na vizuálne znaky. Plastiky v tvare
mušlí pripomínajú síce
nádoby, autorkiným
východiskom však bola samotná plastika,
ktorá v jej rukách nadobudla svoj
vlastný tvar a vlnenie. Vo svojich dielach čerpala
inšpirácie aj
z prostredia tvorivého pobytu – teda areálu
závodu, – tak v námetoch,
ako aj pri použití surových polotovarov - potrubí,
ktoré jej poslúžili ako
súčasti k netradične a humorne vymodelovaným
záhradným trpaslíkom.
Napísala:
Andrea Németh Bozó, historička umenia NMG
Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na
podporu umenia.